Pomôžte Huguškovi Halenárovi

16.1.2012 -  dobrý skutek

Pomôžte 16-mesačnému Huguškovi Halenárovi! Prečítajte si jeho príbeh a prispejte na jeho liečbu. Môžete tak urobiť prostredníctvom účtu: 0234925612/0900 Slovenská sporiteľňa. (do poznámky uveďte heslo: "Hugo")

(Po skončení zbierky budeme na webstránke www.nitrianskirytieri.sk informovať o celkovej vyzbieranej sume a o "rytieroch", ktorým Hugov osud nie je ľahostajný.)

Ja, maminka a tatinko… Náš príbeh.

Ahoj, volám sa Hugo (väčšinou Huguško) Halenár. Narodil som sa po 39 nádherných týždňoch v mamkinom brušku 7. augusta 2010 v Nitre. No môj príchod na svet nebol vôbec ľahký. Po desiatich hodinách som sa narodil, ale som sa nenadýchol! Páni doktori začali boj o môj život. Mladučká pani doktorka, keď ma ukazovala tatkovi a mamke, mi nedávala veľké šance. Podľa toho ako sa tvárila, som tu veru dnes ani nemal byť! Ale tento boj som vyhral. A tak to začalo...

To troch týždňoch v nemocnici nás s mamkou pustili domov. No netušil som, čo ma ešte všetko čaká. Pani doktorka nariadila mamke a tatkovi so mnou prísne cvičenie, tak sme začali každý deň navštevovať rehabilitačné centrum v Nitre. Jaj, tak veľmi ma tam trápili Vojtovou metódou, ale vraj je to jediné, čo mi môže pomôcť byť pekný veľký chlap. A mama ma trápila ešte aj doma. Ráno, večer, stále... fuu to som sa naplakal. Takto sme pokračovali do decembra, ... hm lenže pokroky som robil len minimálne. A tak sme s mami v januári 2011 išli na rehabilitačný pobyt do Dunajskej Lužnej. Veľmi som sa tešil, ale po prvom dni tvrdého režimu ma tá radosť nejako prešla. Absolvoval som tam veľa cvičenia, masáže, kúpanie vo vírivke... vraj všetko dobré pre mňa. Aj domkov nás po dvoch týždňoch poslali s tým, že by to všetko mamka mala so mnou robiť aj doma. Hm, tak OK. Pokračuje drina.

Mamka aj tatko sú zo mňa zúfalí, napriek poctivému cvičeniu sa mi to v hlavinke zatiaľ dajako nechce usporiadať a tati a mami začínajú hľadať všelijaké iné spôsoby, ako ma naučiť sedkať, otáčať sa, loziť, raz hádam aj chodiť...  A tak sme zašli aj za tetou Ivkou do Nových Zámkov a ona ma zobrala do Prahy k ujovi profesorovi, ktorý robí tradičnú čínsku medicínu. Teda, zo všetkého sa mi najviac u neho páčila čínština. Super bľaboty, podobné mojim. Sme si fakt rozumeli... Ujo profesor nakázal tete Ivke, čo má so mnou robiť a pekne sme v júni a  júli 2011 začali každý deň dochádzať do Nových Zámkov. Hneď po skončení tejto terapie som s maminkou išiel zasa do Dunajskej Lužnej. Fuu, zasa taký tvrdý režim ... ale aj som sa tešil, lebo tam prišli aj moje kamošky Grétuška a Lucinka s ich maminkami. To bolo dobré, aj mamka to tam lepšie zvládala, musím ju pochváliť. Inak mamka je super, lebo vďaka Lucinke sa zoznámila s jej fyzioterapeutkou, ktorá cvičí Bobatha. No najprv sme mali s mami trošku obavy, že to nebude pre nás, ale teta fyzioterapeutka povedala, že aj také deti ako ja (čo nič nedokážu a majú problém so zrakom), majú s cvičením  Bobath úspechy. A tak sme začali cvičiť Bobath cvičenia a musím povedať, že je to úžasné. Nerobím síce pokroky zo dňa na deň,... už vieme, že to bude pri mne veľmi dlho a bude to náročné… no ale proste bobath je skvelý, fakt ma baví a vôbec nie je nudný. Cvičím na nafukovacom valci, na gumenom sobíkovi…  Len to cestovanie..., mami ma každý týždeň naloží do auta a ideme za fyzioterapeutkou dobrých 95 km. Ale oplatí sa to, veľmi ma to cvičenie baví a aj mamku. Mami hovorí, že toto je naše hranie sa, hmm keď ja sa neviem hrať ako iné detičky.

Tatino a mamina na mne skúšajú inak všeličo. Cez dobrú tetu z Banskej Bystrice, ktorá má takého chlapčeka ako ja, získali kontakt na tetu z Prahy, ktorá pracuje s aminokyselinami. Boli sme ju v auguste navštíviť a predpísala mi aminokyselinky. Fuuu tie sú poriadne drahé, ale poviem vám, tie zaberajú naozaj očividne. Už po týždni ako som ich užíval, si mami a tati všimli, že mám mäkšie ručičky a nožičky, čo je pri mne veľmi dôležité, lebo som niekedy ako kameň tuhý. Aminokyseliny budem užívať tri krát po tridsať dní, no žiadna sranda, ale hádam mi to pomôže.

Pokračujem aj s terapiou tradičnou čínskou medicínou a s maminou sme chodili v októbri zasa dvadsaťkrát do Nových Zámkov na terapiu. Veľmi sa mi to páči, teta Ivka je na mňa dobrá a vie to so mnou. Museli sme ísť po skončení na kontrolu do Prahy k ujovi profesorovi. Povedal, že si máme dať prestávku a pokračovať v terapii. Hmm veď ja by som rád, len mami a tati sa tvárili nejako skormútene, asi kvôli peniazom. Fuj, neviem čo to tie peniaze sú, ale naši ich v poslednej dobe nejako často spomínajú a tvária sa pri tom nešťastne… tak asi to s tými peniazmi nebude v poriadku... Neviem.

Minulý týždeň sme boli v Banskej Bystrici. Bol tam workshop s ujom z USA Meir Schneider. To vám je ujo, ktorý keď bol malý, tak vôbec nevidel a ani nemal vidieť. Hmm, teraz vidí a dokonca šoféruje autíčko. Šikovný. No a tento ujo, podľa svojich vlastných skúseností, učí iných ľudí, ako si trénovať zrak. Tak teda bola mamka na workshope. Aj ja som sa bol na uja ”pozrieť”. Ujo Meir si ma prezrel a  povedal našim, že to so mnou nemajú vzdávať a majú byť optimisti a ešte im ukázal, čo majú so mnou robiť, aby mi pomohli vidieť. Fuu, nie celkom príjemné cvičenia, no ale dobre,... keď to musí byť, tak to zvládnem.

Mamka tatinka stále prosí..., že by so mnou chcela vyskúšať aj ďalšie terapie. Chcela by ísť do Šoprone, to je v Maďarsku, na nejakú  rTMS metódu. A boli sme sa s našimi pozrieť už aj v Adeli centre v Piešťanoch , kde povedali, že by som mal k nim prísť čo najskôr! A mama by hrozne veľmi chcela ísť zasa do Dunajskej Lužnej, lenže tam je prihlásených toľko veľa choručkých detičiek, že majú neeekonečne dlhý poradovník. Ak si zaplatíme pobyt, vraj môžeme ísť hneď. ... tak zasa to skončilo pri tých peniazoch.

Chcel by som veľmi robiť maminke a tatkovi radosť, lebo zatiaľ so mnou veľa radosti nemali. Nejak sa mi nedarí otáčať sa, plaziť, štvornožkovať a zatiaľ som sa ani len neusmial, aj keď by som veľmi chcel a preto by som chcel absolvovať všetky terapie, na ktoré ma naši chcú zobrať. Ale neviem, kde majú tí moji rodičia na to vziať peniažky. Hovoria, že musíme porosiť dobrých ľudí, aby nám pomohli. Tak teda sa aj ja pripájam k ich prosbe o pomoc a aj veľmi za ňu ďakujem.

... a ešte vám chcem povedať aiiiiii, euuuuu, aablublu... lebo keď toto poviem, tak naši sa strašne tešia... neviem prečo.

Váš Huginko

Malému Hugovi bola diagnostikovaná DMO, Spastická kvadruparéza, ku ktorej je pridané množstvo pridružených príznakov a diagnóz, ako napr. mikrocefália, poškodenie zraku – slepota, zaostávanie vo vývoji, atď.

Kvôli finančnej náročnosti terapií sa rodina malého Huga dostala do ťažkej finančnej situácie.

Hugo by rád absolvoval nasledovné terapie:

- Adeli Centrum   cca. 2000 Eur/2 týždne
- rTMS Šopron     cca. 500 Eur/týždeň
- hipoterapia       cca. 10 Eur/ 1 terapia/raz týždenne

Viace na strankach www.nitrianskirytieri.sk

Pomôžte 16-mesačnému Huguškovi Halenárovi! Prečítajte si jeho príbeh a prispejte na jeho liečbu. Môžete tak urobiť prostredníctvom účtu: 0234925612/0900 Slovenská sporiteľňa. (do poznámky uveďte heslo: "Hugo")

(Po skončení zbierky budeme na webstránke www.nitrianskirytieri.sk informovať o celkovej vyzbieranej sume a o "rytieroch", ktorým Hugov osud nie je ľahostajný.)

Ja, maminka a tatinko… Náš príbeh.

Ahoj, volám sa Hugo (väčšinou Huguško) Halenár. Narodil som sa po 39 nádherných týždňoch v mamkinom brušku 7. augusta 2010 v Nitre. No môj príchod na svet nebol vôbec ľahký. Po desiatich hodinách som sa narodil, ale som sa nenadýchol! Páni doktori začali boj o môj život. Mladučká pani doktorka, keď ma ukazovala tatkovi a mamke, mi nedávala veľké šance. Podľa toho ako sa tvárila, som tu veru dnes ani nemal byť! Ale tento boj som vyhral. A tak to začalo...

To troch týždňoch v nemocnici nás s mamkou pustili domov. No netušil som, čo ma ešte všetko čaká. Pani doktorka nariadila mamke a tatkovi so mnou prísne cvičenie, tak sme začali každý deň navštevovať rehabilitačné centrum v Nitre. Jaj, tak veľmi ma tam trápili Vojtovou metódou, ale vraj je to jediné, čo mi môže pomôcť byť pekný veľký chlap. A mama ma trápila ešte aj doma. Ráno, večer, stále... fuu to som sa naplakal. Takto sme pokračovali do decembra, ... hm lenže pokroky som robil len minimálne. A tak sme s mami v januári 2011 išli na rehabilitačný pobyt do Dunajskej Lužnej. Veľmi som sa tešil, ale po prvom dni tvrdého režimu ma tá radosť nejako prešla. Absolvoval som tam veľa cvičenia, masáže, kúpanie vo vírivke... vraj všetko dobré pre mňa. Aj domkov nás po dvoch týždňoch poslali s tým, že by to všetko mamka mala so mnou robiť aj doma. Hm, tak OK. Pokračuje drina.

Mamka aj tatko sú zo mňa zúfalí, napriek poctivému cvičeniu sa mi to v hlavinke zatiaľ dajako nechce usporiadať a tati a mami začínajú hľadať všelijaké iné spôsoby, ako ma naučiť sedkať, otáčať sa, loziť, raz hádam aj chodiť...  A tak sme zašli aj za tetou Ivkou do Nových Zámkov a ona ma zobrala do Prahy k ujovi profesorovi, ktorý robí tradičnú čínsku medicínu. Teda, zo všetkého sa mi najviac u neho páčila čínština. Super bľaboty, podobné mojim. Sme si fakt rozumeli... Ujo profesor nakázal tete Ivke, čo má so mnou robiť a pekne sme v júni a  júli 2011 začali každý deň dochádzať do Nových Zámkov. Hneď po skončení tejto terapie som s maminkou išiel zasa do Dunajskej Lužnej. Fuu, zasa taký tvrdý režim ... ale aj som sa tešil, lebo tam prišli aj moje kamošky Grétuška a Lucinka s ich maminkami. To bolo dobré, aj mamka to tam lepšie zvládala, musím ju pochváliť. Inak mamka je super, lebo vďaka Lucinke sa zoznámila s jej fyzioterapeutkou, ktorá cvičí Bobatha. No najprv sme mali s mami trošku obavy, že to nebude pre nás, ale teta fyzioterapeutka povedala, že aj také deti ako ja (čo nič nedokážu a majú problém so zrakom), majú s cvičením  Bobath úspechy. A tak sme začali cvičiť Bobath cvičenia a musím povedať, že je to úžasné. Nerobím síce pokroky zo dňa na deň,... už vieme, že to bude pri mne veľmi dlho a bude to náročné… no ale proste bobath je skvelý, fakt ma baví a vôbec nie je nudný. Cvičím na nafukovacom valci, na gumenom sobíkovi…  Len to cestovanie..., mami ma každý týždeň naloží do auta a ideme za fyzioterapeutkou dobrých 95 km. Ale oplatí sa to, veľmi ma to cvičenie baví a aj mamku. Mami hovorí, že toto je naše hranie sa, hmm keď ja sa neviem hrať ako iné detičky.

Tatino a mamina na mne skúšajú inak všeličo. Cez dobrú tetu z Banskej Bystrice, ktorá má takého chlapčeka ako ja, získali kontakt na tetu z Prahy, ktorá pracuje s aminokyselinami. Boli sme ju v auguste navštíviť a predpísala mi aminokyselinky. Fuuu tie sú poriadne drahé, ale poviem vám, tie zaberajú naozaj očividne. Už po týždni ako som ich užíval, si mami a tati všimli, že mám mäkšie ručičky a nožičky, čo je pri mne veľmi dôležité, lebo som niekedy ako kameň tuhý. Aminokyseliny budem užívať tri krát po tridsať dní, no žiadna sranda, ale hádam mi to pomôže.

Pokračujem aj s terapiou tradičnou čínskou medicínou a s maminou sme chodili v októbri zasa dvadsaťkrát do Nových Zámkov na terapiu. Veľmi sa mi to páči, teta Ivka je na mňa dobrá a vie to so mnou. Museli sme ísť po skončení na kontrolu do Prahy k ujovi profesorovi. Povedal, že si máme dať prestávku a pokračovať v terapii. Hmm veď ja by som rád, len mami a tati sa tvárili nejako skormútene, asi kvôli peniazom. Fuj, neviem čo to tie peniaze sú, ale naši ich v poslednej dobe nejako často spomínajú a tvária sa pri tom nešťastne… tak asi to s tými peniazmi nebude v poriadku... Neviem.

Minulý týždeň sme boli v Banskej Bystrici. Bol tam workshop s ujom z USA Meir Schneider. To vám je ujo, ktorý keď bol malý, tak vôbec nevidel a ani nemal vidieť. Hmm, teraz vidí a dokonca šoféruje autíčko. Šikovný. No a tento ujo, podľa svojich vlastných skúseností, učí iných ľudí, ako si trénovať zrak. Tak teda bola mamka na workshope. Aj ja som sa bol na uja ”pozrieť”. Ujo Meir si ma prezrel a  povedal našim, že to so mnou nemajú vzdávať a majú byť optimisti a ešte im ukázal, čo majú so mnou robiť, aby mi pomohli vidieť. Fuu, nie celkom príjemné cvičenia, no ale dobre,... keď to musí byť, tak to zvládnem.

Mamka tatinka stále prosí..., že by so mnou chcela vyskúšať aj ďalšie terapie. Chcela by ísť do Šoprone, to je v Maďarsku, na nejakú  rTMS metódu. A boli sme sa s našimi pozrieť už aj v Adeli centre v Piešťanoch , kde povedali, že by som mal k nim prísť čo najskôr! A mama by hrozne veľmi chcela ísť zasa do Dunajskej Lužnej, lenže tam je prihlásených toľko veľa choručkých detičiek, že majú neeekonečne dlhý poradovník. Ak si zaplatíme pobyt, vraj môžeme ísť hneď. ... tak zasa to skončilo pri tých peniazoch.

Chcel by som veľmi robiť maminke a tatkovi radosť, lebo zatiaľ so mnou veľa radosti nemali. Nejak sa mi nedarí otáčať sa, plaziť, štvornožkovať a zatiaľ som sa ani len neusmial, aj keď by som veľmi chcel a preto by som chcel absolvovať všetky terapie, na ktoré ma naši chcú zobrať. Ale neviem, kde majú tí moji rodičia na to vziať peniažky. Hovoria, že musíme porosiť dobrých ľudí, aby nám pomohli. Tak teda sa aj ja pripájam k ich prosbe o pomoc a aj veľmi za ňu ďakujem.

... a ešte vám chcem povedať aiiiiii, euuuuu, aablublu... lebo keď toto poviem, tak naši sa strašne tešia... neviem prečo.

Váš Huginko

Malému Hugovi bola diagnostikovaná DMO, Spastická kvadruparéza, ku ktorej je pridané množstvo pridružených príznakov a diagnóz, ako napr. mikrocefália, poškodenie zraku – slepota, zaostávanie vo vývoji, atď.

Kvôli finančnej náročnosti terapií sa rodina malého Huga dostala do ťažkej finančnej situácie.

Hugo by rád absolvoval nasledovné terapie:

- Adeli Centrum   cca. 2000 Eur/2 týždne
- rTMS Šopron     cca. 500 Eur/týždeň
- hipoterapia       cca. 10 Eur/ 1 terapia/raz týždenne

Viace na strankach www.nitrianskirytieri.sk

Autor článku:  - zobrazit všechny články autora

Počet zobrazení: 50	Komentáře: 0	hodnocení: (ohodnoťte článek 1-5 hvězdiček)
Sdílet		NEVHODNÁ ZPRÁVA ČI DISKUZE

Související zprávy

Diskuze k článku

Strana 1 z 1

Stránky: 1

Strana 1 z 1

Stránky: 1

Nový příspěvek

Jméno:
E-mail:
Název:
Text:
Kontrolní kód: